PRAVIDLÁ – Spoluhlásky obojaké

Práve o týchto spoluhláskach je tento článok: môžeme po nich písať y/ý alebo i/í, ale musíme sa naučiť pravidlá písania, aby sme sa rozhodli pre správny variant. Patria sem: B, M, P, R, S, V, Z, F.

Napr.: bydlisko/bitka, myš/miska, pýcha/písať, ryba/risk, syr/síra, výr/vír, jazyk/zima, fyzika/filozof.

Ako na písanie y,ý / i,í po obojakých spoluhláskach?

Už sme sa dozvedeli, že po obojakých spoluhláskach môžeme napísať Y, ale aj I. Podľa čoho sa ale rozhodnúť, aké y/i je správne a ako slovo napísať a nerobiť pravopisné chyby? Tu si vystačíme s učivom prvého stupňa základnej školy, takže spoločne „oprášime“ to, čo už viete. Pri rozhodovaní o správnom y/i nám pomôžu základné pravidlá.
V prvom rade pre nás bude dôležité, či je obojaká spoluhláska, ktorá nás zaujíma, uprostred alebo na konci slova (presnejšie v koreni slova alebo v koncovke).

Obojaká spoluhláska v základe/koreni slova

Ak sa nachádza obojaká spoluhláska v samotnom základe slova, teda často na začiatku (pýcha, lízanka, myslenie) alebo uprostred (mlynár, jazykolam, polícia, pomykov), riadime sa tým, či je slovo súčasťou vybraných a príbuzných slov alebo nie.

Ak je slovo vybrané či príbuzné, píšeme vždy Y (napr. nepárnokopytník, myseľ, rybacina).

Ak slovo nie je vybrané ani príbuzné, píšeme vždy I (riskantný, pískajúc, silák).

Vybrané slová sú jednoznačne jednou z najpodstatnejších vecí, ktorú by mal každý žiak aj dospelý bezchybne ovládať. Vybrané a príbuzné slová tvoria pomerne veľkú skupinu slov v našom jazyku a bez ich zvládnutia nikdy nedosiahneme to, že budeme písať bez pravopisných chýb. A slovenčina, ako jazyk bohatý, avšak náročný, má aj tu množstvo výnimiek a rôznych chytákov, na ktoré je nutné dať si pozor.

Nemusíme byť literáti ani profesori slovenského jazyka, ale táto znalosť sa hodí aj úplne bežnému používateľovi: veď nikto z nás by nechcel sírový tanier, ale syrový už si s chuťou dáme; asi nikto z nás by sa nešiel na záchrannú stanicu pozrieť sa na vír, ale na výra veľkého už možno áno. V tom je sila vybraných a príbuzných slov a pri troche vôle a odhodlania to zvládne úplne každý. Aj tu platí, že „opakovanie je matka múdrosti“.

My vám veľmi radi s týmto opakovaním pomôžeme prostredníctvom našich cvičení a najrôznejších kvízov na precvičovanie vybraných slov. Ak v nich ešte nemáte úplne jasno, pozrite sa na prehľad vybraných slov, odkazujeme tam aj na podrobné vysvetlenia jednotlivých skupín vybraných slov.

Obojaká spoluhláska na konci slova (u podstatných prídavných mien)

Ak sa obojaká spoluhláska nachádza na konci slova – v koncovke podstatného či prídavného mena, prípadne zámena a číslovky (napr. páví, domy, cudzí, nový), riadime sa vzorom daného slovného druhu.

Domy – skloňujeme podľa vzoru dub (duby) preto, píšeme Y.
Nový (spolužiak) – skloňujeme podľa vzoru pekný, preto píšeme Y.
Noví (spolužiaci) – skloňujeme podľa vzoru pekný (tu pekní), preto píšeme I.

Obojaká spoluhláska na konci slova (u slovies)

Ak je obojaká spoluhláska v slovese, ktoré je v čase prítomnom (spravidla 3. os. jednotného čísla), nemusíme sa nad ničím zamýšľať a napíšeme Í (napr. prosí, klopí, trpí, loví, topí, lomí). Tu je to jednoduché a táto poučka nás vždy zachráni pred pravopisnou chybou.