Rozbor umeleckých textov: Antitéza
Rozoberáte v škole umelecký text? Narazili ste na výraz z teórie literatúry a neviete, o čom je reč? V tomto článku si povieme o ďalšom termíne z klasickej rétoriky, o antitéze.
Čo je antitéza? A ako ju spoznáme?
Ako už sám názov napovedá, ide o niečo záporné – opak tézy, presnejšie povedané opak nejakého tvrdenia. Tomuto pojmu hovoríme antitéza. Antitéza sa skladá z gréckeho anti = proti a thesis = tvrdenie. Ide o konštatovanie, tvrdenie alebo pojem, ktorý je v priamom rozpore alebo priamo presným protikladom s tvrdením iným.
Antitéza je trop (jazykový prostriedok založený na prenesení významu). Ide o prirovnanie, ktoré sa rozvíja pomocou protikladu. Nezamieňajme však prirovnanie s antitézou!
Antitéza sa väčšinou skladá z troch zložiek:
- Konštatovanie,
- Popretie obrazu,
- Nová skutočnosť.
Príklady:
Na tváři lehký smích, hluboký v srdci žal. (K. H. Mácha, Máj)
Veľa hovoríte, málo robíte.
Človek mieni, Pán Boh mení.
Pozor, nepleťme si antitézu s oxymoronom! Hoci hranica medzi týmito dvomi pojmami môže byť niekedy tenká, jednotlivé myšlienky alebo tézy sa vzájomne nevylučujú ako je to u oxymoronu, tvrdenie zostáva stále logické.
Pre istotu ešte raz:
TÉZA = Myšlienka, z ktorej sa vychádza, stručne vyjadrené tvrdenie.
ANTITÉZA = Opak tézy.
OXYMORON = Zvláštny druh básnického prívlastku založený na protiklade.
PRIROVNANIE = Pomenovanie na základe porovnania.
