Lízanka × lízatko

Sloveso lizati, dnes lízať, sa vyskytovalo už v praslovančine, a práve z neho je odvodené slovo lízanka, teda sladkosť, ktorú poznáme zväčša na paličke a býva rôznej konzistencie a príchute. Tie špeciálnejšie môžu vo vnútri obsahovať ďalšie prekvapenie, napríklad žuvačku.

Výraz „lízatko“ nie je spisovný. Ako mnohé ďalšie slová, aj toto sme pochytili z češtiny. V nej sa často podstatné mená zo slovies tvoria príponou –tko. U nás tomu tak nie, často máme ekvivalent –dlo (sluchátko – slúchadlo), v tomto prípade došlo k zmene rodu na ženský a spisovným tvarom je „lízanka“.

Príklady:

Trucoval a usedavo plakal, až kým sa nad ním nezľutovali a nekúpili mu lízanku.

Na ihrisku sa objavilo dievčatko s lízankou v ruke a všetky deti sa zhŕkli okolo neho.