Anjel × aniel

Výslovnosť tohto slova môže zvádzať k jeho napísaniu s dvojhláskou „ie“. Vyslovuje sa predsa [aňiel]. Jediná správna forma je však anjel.

Slovo pochádza z gréčtiny a v niektorých nekresťanských náboženstvách je anjel zobrazovaný ako nadprirodzená bytosť zobrazená väčšinou s krídlami ako prostredník medzi bohom a človekom. V kresťanskom náboženstve, ktoré je nám ako národu bližšie než všetky ostatné, je to Boží služobník a posol (anjel Gabriel), ochranca ľudí („anjel strážny“).

Anjel sa používa aj v prenesenom význame ako pomenovanie dobrého a ušľachtilého človeka, prípadne ako láskavé oslovenie, či v rôznych spojeniach: anjel milosrdenstva, anjel spásy, anjel pomsty, anjel smrti.

Vo frazeológii, teda v zaužívaných slovných spojeniach, sa vyskytuje taktiež v rôznych obmenách: spievať ako anjel, anjel s rožkami, padlý anjel, robiť zo seba anjela, atď.

Často sa používa tiež zdrobnenina: anjelik, anjeliček. V každom prípade sa však toto slovo píše s „j“ a nikdy nie s dvojhláskou „ie“.

Príklady:

Anjeličku, môj strážničku, opatruj moju dušičku.

Anjeli zleteli. Najprv podali pastierom zvesť.

Dievča bolo krásne ako anjel.