PRAVIDLÁ – Slovesá

Sloveso (latinsky verbum) je slovo, ktoré vyjadruje dej (plávať, behať), stav (stáť, sedieť) alebo zmenu stavu (vstať, posadiť sa).

Čo sú slovesá?

Slovesá (verbá) sú v poradí piatym slovným druhom a určite sa nám na prvý pohľad budú zdať zložité. Ale nesmieme sa ich zľaknúť! Slovesá treba bezchybne ovládať, pretože tvoria základ českej vety – v každej slovenskej plnohodnotnej vete musí byť prítomné sloveso, napr.:

Petra sa smeje., Prší., Vonku sa stmieva. apod.

Slovesá spravidla vyjadrujú dej/činnosti – niečo sa niekomu deje, niekto niečo robí. Môže ísť o:

• stav (ležím, stojím, čítam),
• zmenu stavu (budím sa, mladnem, rastiem).

Čo sa týka vetných členov, slovesá najčastejšie plnia vo vete funkciu prísudku. Spoločne s podmetom tvoria tzv. základnú skladobnú dvojicu (preto sa na prísudok pýtame: Čo robí podmet?). V niektorých prípadoch môžu byť slovesá aj inými vetnými členmi, napr. podmetom, doplnkom, prívlastkom či predmetom.

Slovesa plnovýznamové a slovesá pomocné

Slovesá môžeme, rovnako, ako iné slovné druhy, rozdeliť do niekoľkých skupín a typov: slovesá plnovýznamové a slovesá pomocné.

Slovesá plnovýznamové	Slovesá pomocné
Slovesá plnovýznamové sú také, ktoré majú svoj samostatný význam – môžeme si predstaviť, čo vyjadrujú (napr. jesť, spievať, tancovať, pomáhať apod.); dokážeme si predstaviť, čo sa pod danou činnosťou či dejom skrýva a ako dej/činnosť vyzerá.	Slovesá pomocné sú také, ktoré sa stávajú plnovýznamovými až v spojení s inými slovesami. Samy o sebe tieto slovesá nenesú žiadny význam, nedokážeme si pod nimi činnosť alebo dej predstaviť.

Slovesá pomocné

Pomocné slovesá sú tie, ktoré sa stávajú plnovýznamovými až v spojení s inými slovesami. To už vieme. Avšak dajú sa deliť i ďalej:

• Modálne (spôsobové) slovesá – je možné, že tento typ slovies poznáme z iných jazykov, kde sa musíme učiť ich zvláštne tvary, napr. z angličtiny. Modálne slovesá vyjadrujú možnosť, schopnosť alebo povinnosť niečo robiť a sú spájané s infinitívom (môžem tancovať, chcem spievať). Do tejto skupiny zaraďujeme nasledujúce slovesá:

Chcieť, mať, vedieť, môcť, musieť, smieť.

• Fázové slovesá – vyjadrujú jednotlivé fázy deja (začiatok, koniec apod.):

Začať, začínať, prestať, zostať (napr.: začal som spievať).

• Limitné slovesá – vyjadrujú blízky začiatok deja:

Ísť, mať (Išla sa zblázniť. Vyzerá, ako by mal odpadnúť.)

• Sponové slovesá – spájajú sa s plnovýznamovými druhmi, fungujú ako spojenie – spona – v mennom prísudku:

Byť, stať sa (Som učiteľka. Je už zdravý. Stane sa riaditeľom.)

Gramatické kategórie slovies

Slovesá sú zaraďované medzi tzv. ohybné slovné druhy (rovnako ako podstatné a prídavné mená, zámená a číslovky). Jediným rozdielom je, že tieto vymenované slovné druhy sa skloňujú, ale u slovies tomuto javu hovoríme časovanie (slovesá časujeme). Časovanie označuje, že slovesá menia svoj tvar podľa toho, ako sa mení okolité slová a čo presne chceme vyjadriť. Na základe toho určujeme u slovies tieto gramatické kategórie: osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný rod, slovesný vid, na ktoré sa pozrieme podrobnejšie.

Osoba a číslo

U slovies môžeme určiť tri osoby v čísle jednotnom a tri osoby v čísle množnom podľa toho, kto sa daného deja zúčastní a kto je jeho pôvodcom. Gramatická kategória osoby je veľmi úzko spätá s kategóriou čísla a vždy ich musíme určovať spoločne.

osoba	číslo jednotné	príklad	číslo množné	príklad
1.	ja	hrám sa / robím	My	hráme sa / robíme
2.	ty	hráš sa / robíš	Vy	hráte sa / robíte
3.	on/ona/ono	hrá sa / robí	oni/ony	hrajú sa / robia

Jednotné číslo

• 1. osoba – Hovorí to ten, komu sa daná vec deje, kto danú činnosť vykonáva.

Ja čítam, upratujem, nosím, myslím, robím, spievam, pijem…

• 2. osoba – podmet je tzv. adresát deja (ten, komu to hovorím).

Ty čítaš, upratuješ, nosíš, myslíš, robíš, spievaš, piješ

• 3. osoba – ten, kto hovorí, je iná osoba než ten, komu sa to deje (hovorím o niekom, komu sa niečo stalo, niečo robí apod.)

On/ona/ono
íta, upratuje, nosí, myslí, robí, spieva, pije…

Množné číslo

• 1. osoba – dej sa vzťahuje k nejakej skupine ľudí, v ktorej je prítomný aj ten, kto hovorí

My
ítame, upratujeme, nosíme, myslíme, robíme, spievame, pijeme…

• 2. osoba – dej sa vzťahuje k nejakej skupine ľudí, v ktorej ale ten, kto hovorí, nie je prítomný

Vy
ítate, upratujete, myslíte, robíte, spievate, pijete…

• 3. osoba – dej sa vzťahuje k nejakej skupine, v ktorej nie je prítomný ani ten, kto hovorí, ani ten, komu to hovoríme

Oni/ony/ona
ítajú, upratujú, nosia, myslia, robia, spievajú, pijú…

Čas

U slovies môžeme rozlíšiť tri rôzne časy podľa toho, kedy sa daná udalosť, činnosť, dej odohráva. Rozlišujeme čas prítomný, minulý a budúci.

• Čas prítomný – Označuje dej, ktorý práve prebieha alebo dej, ktorý prebieha v okamihu, keď hovoríme. Pri určovaní si môžeme pomôcť tým, že si povieme, či dej prebieha práve teraz. Idem, robíme, nesieme, voláte, spievajú, hučí.
• Čas minulý – Označuje dej, ktorý už prebehol (niekedy v minulosti – minulý rok alebo týždeň, včera, pred desiatimi rokmi, pred hodinou apod.), udalosť, ktorá sa už stala.

Šiel som, robil, niesli, volali sme, spievali ste, hučala…

• Čas budúci – Označuje dej, ktorý sa ešte len stane (niekedy v budúcnosti – zajtra, za mesiac, za rok, za dvadsať rokov, za hodinu apod.); udalosť, ktorá sa ešte nestala.

Pôjdem, urobíte, ponesieme, budeš volať, budú spievať, zaspievajú, zahučia.

Čas budúci môžeme tvoriť dvomi rôznymi spôsobmi:

1. Forma jednoduchá – tvoríme len pripojením predpony (píšem – napíšem, robím – urobím apod.) – k slovesám nedokonavým.
2. Forma zložená – tvoríme pridaním budúceho času pomocného slovesa byť (budem, budeš, bude, budeme, budete, budú – budem spievať, budem tancovať) – k slovesám dokonavým.

Spôsob

Spôsob je gramatická kategória, ktorá vyjadruje, či je dej reálny, možný alebo nutný. Vďaka spôsobu dokážeme rozlíšiť, či o deji informujeme, jedná sa o prianie, rozkaz či dej, ktorý možno nastane. Rozlišujeme nasledujúce spôsoby:

a) Spôsob oznamovací (indikatív)

Ide o oznámenie o tom, že sa niečo deje, stane alebo stalo. Je to základný spôsob a používame ho v bežnom hovore asi najčastejšie.

Cestoval som, cestujem, budem cestovať.

b) Spôsob podmieňovací (kondicionál)

Vyjadruje dej, ktorý nie je reálny, ale môže nastať (je to nejaká podmienka, prianie, neistota apod.)

1. Kondicionál prítomný – vyjadruje dej, ktorý je prípadne možný – môže sa stať, ale len ak je splnená nejaká podmienka, prípadne ide o prianie.
   

   Keby som bola bohatý, kúpil by som si loď. – Je to situácia, ktorá sa prípadne môže stať – nie je úplne nereálna.

2. Kondicionál minulý – vyjadruje dej, ktorý sa ale uskutočniť nemôže, je nereálny – daná situácia sa stala a teraz už nie je možné s tým nič urobiť.
   

   Keby sa bol rozhliadol, nezrazilo by ho auto. – Situácia sa už stala.

c) Spôsob rozkazovací (imperatív)

Vyjadruje rozkaz (výzvu, apel, radu, ale aj zvolanie apod.). Rozkaz môže mať tri rôzne podoby podľa toho, ktorú osobu na to využijeme (ktorej osobe rozkazujeme):

• 2. osoba jednotného čísla = ty, napr. píš, seď, spi, zhasni, rozsvieť.
• 1. osoba množného čísla = my, napr. píšme, seďme, spime, zhasnime, rozsvieťme.
• 2. osoba množného čísla = vy, napr. píšte, seďte, spite, zhasnite, rozsvieťte.

Prehľad časovania slovies
spôsob oznamovací			osoba	číslo jednotné		číslo množné
		čas minulý	1.	písal som		písali sme
			2.	písal si		písali ste
			3.	písal		písali
		čas prítomný	1.	píšem		píšeme
			2.	píšeš		píšete
			3.	píše		píšu
		čas budúci	1.	budem písať	napíšem	budeme písať
			2.	budeš písať	napíšeš	budete písať
			3.	bude písať	napíše	budú písať
spôsob rozkazovací			1.	–		píšme
			2.	píš		píšte
			3.	–		–
spôsob podmieňovací		kondicionál (podmienka) prítomný	1.	písal by som		písali by sme
			2.	písal by si		písali by ste
			3.	písal by		písali by
		kondicionál (podmienka) minulý	1.	bol by som (býval) písal		boli by sme (bývali) písali
			2.	bol by si (býval) písal		boli by ste (bývali) písali
			3.	bol by (býval) písal		boli by (bývali) písali

Slovesný vid

Gramatická kategória vidu vyjadruje, či je dej dokončený alebo nedokončený / ohraničený alebo neohraničený. Rozlišujeme dva vidy, a to dokonavý a nedokonavý.

a) Vid nedokonavý
Označuje dej, ktorý nie je ohraničený. Pomôže nám, že ak ide o sloveso nedokonavé, môžeme si pri tvorbe budúceho času pridať tvar slovesa byť, dá sa povedať „budem“.

Napr. padá – bude padať, číta – bude čítať, píše – bude písať apod.

Spravidla ide o dej, ktorý môže ďalej pokračovať. Pamätajte si, že vid nedokonavý vyjadruje dej „nedokonaný“, tzn. neskončený; dej môže byť opakovaný – napr. píše (teraz), ešte nedopísal a môže v písaní pokračovať. Nedokonavé slovesá môžu vyjadrovať minulosť (čítal, spieval, prosil), prítomnosť (číta, spieva, prosí) či budúcnosť (budem čítať, ponesiem, budem spievať).

b) Vid dokonavý
Označuje dej, ktorý je časovo nejako ohraničený, je ukončený. Slovesá v tomto vide nemôžu vyjadrovať prítomnosť, ale len minulosť (dočítal som) alebo budúcnosť (dočítam). Je to dej, ktorý sa deje alebo bude diať raz a nebude sa opakovať. Budúci tvar týchto slov nejde vytvoriť tak, že pred sloveso pridáme tvar slova byť – budem, budeš apod.

Napr. dočítam – nedá sa povedať budem dočítať,
zaspievať – nedá sa povedať budem zaspievať apod.

Slovesný rod

U podstatných mien sme sa naučili rozlišovať menný rod – rod stredný, ženský a mužský. U slovies ale nehovoríme o rode mennom, ale o rode slovesnom, preto pozor na zámenu.

Je nutné tieto rody rozlišovať podľa toho, o aký slovný druh ide. Pre pochopenie slovesného rodu je nutné mať aspoň základné znalosti o vetných členoch, minimálne o podmete a prísudku. Na základe toho rozlišujeme dva slovesné rody:

Rod činný	Rod trpný
Vyjadruje to, že sám podmet niečo činí/robí. Napr.: Petra píše do súťaže. – Petra niečo robí (sám podmet niečo činí/robí).	Vyjadruje to, že podmet sám nič nerobí/nečiní, ale naopak mu niečo robí/činí niekto iný. Môžeme si tu pomôcť nasledujúcim príkladom: podmet tu nečiní, ale trpí činy niekoho iného (preto trpný rod). Rod trpný je vyjadrený zvláštnym tvarom, ktorému hovoríme príčastie trpné. To je spravidla zakončené na –ný/-ná/-né/-ní,  napr. prekvapený, uzdravený, zastavený či –tý/-tá/-té/-tí, napr.  zavretý, ukrytý, rozbitý apod.). Napr. Petre bolo napísané, že sa súťaže nezúčastní. (Petra sama nič nenapísala – sama nič neurobila, ale bolo jej napísané, napísal jej niekto iný).
príklad:
Robotníci postavili dom. Podmetom je slovo robotníci – oni sami niečo robili/činili (postavili dom).	Dom bol postavený robotníkmi. Podmetom je slovo dom – dom sám nič neurobil / nič nečinil; robotníci postavili dom (dom nečinil, ale trpel na sebe stavanie robotníkov).

Slovesné tvary určité a neurčité

a) Určité slovesné tvary

Ide o také, ktoré môžu vyjadriť osobu a číslo (môžeme u nich určiť kategóriu osoby a čísla). Vo vete bývajú najčastejšie prísudkom.

Napr.: Prišiel som. – 1. osoba, číslo jednotné

b) Neurčité slovesné tvary

Ide o také tvary, ktoré nemôžu vyjadriť osobu a číslo (nemôžeme u nich určiť kategóriu osoby a čísla). Do tejto kategórie patrí:

1. Infinitív (neurčitok) je základná podoba slovesa, ktorú môžeme nájsť v rôznych slovníkoch a jazykových príručkách. Infinitív spoznáme tak, že je vždy zakončený na písmeno –ť: niesť, písať, spievať, čítať, robiť.
2. Prechodníky sú neurčité tvary slovesa, ktoré sa až tak často v hovorenej reči nepoužívajú a stretneme sa s nimi skôr v literatúre (stojac, čakajúc, vidiac, robiac). Znamenajú kým stál/stála/stálo/stáli atď. U prechodníkov určujeme tieto gramatické kategórie: číslo, čas, slovesný rod, vid a menný rod.
3. Príčastie minulé (činné) je slovesný tvar, ktorým sa tvorí minulý čas. Býva zakončené na koncovky –l/-la/-lo/-li (robil, robila, robilo, robili).
4. Príčastie trpné sú slovesné tvary zakončené na -ný/-ná/-né/-ní (nesený, nesená, nesené, nesení) alebo na tý/-tá/-té/-tí (bitý, bitá, bité, bití).

Slovesné tvary jednoduché a zložené

a) Jednoduchý slovesný tvar

Ide o taký tvar, ktorý neobsahuje pomocné sloveso byť. Spoznáme ho tak, že je spravidla jednoslovný. Výnimkou sú zvratné slovesá obsahujúce sa/si (smiať sa, písať si).

Napr.: plače, smeje sa, kupujeme, noste, zaspievam apod.

b) Zložený slovesný tvar

Je zložený z viacerých častí (viac slov). Obsahuje samotné sloveso a ešte ďalšie jedno alebo viac pomocných slovies.

Napr.: budem tancovať, spali by sme, bol by som si písal apod.

Slovesa – základný prehľad

 

Prehľad základných gramatických kategórií
osoba	1.		ja
	2.		ty
	3.		on/ona/ono
číslo	jednotné (singulár)
	množné (plurál)
čas	minulý (préteritum)		Pozn.: Čas určujeme len u spôsobu oznamovacieho.
	prítomný (prézens)
	budúci (futurum)
spôsob	oznamovací (indikatív)
	rozkazovací (imperatív) + zvolací
	opytovací
	podmieňovací (kondicionál)
slovesný rod	činný (aktívum)
	trpný (pasívum)
slovesný vid	dokonavý
	nedokonavý

Príklad:

Peter priniesol knihu. – 3. osoba jednotného čísla (on), minulý čas, oznamovací spôsob, činný rod, dokonavý vid