PRAVIDLÁ – Slovné druhy

Slovné druhy sa rozdeľujú na slová ohybné (skloňujú sa alebo časujú) a slová neohybné (neskloňujú sa). Slová v zátvorkách sú názvy jednotlivých slovných druhov v latinčine. Slovné druhy sú základom tvaroslovia a treba ich poznať; v mnohých prípadoch je ich znalosť dôležitá aj v pravopisných cvičeniach apod.

Slovné druhy a ich význam
Slová ohybné	Skloňujú sa	1.Podstatné mená (substantíva) – názvy osôb, zvierat, vecí, vlastností a dejov (napr. Jozef, myš, šampón, beh).
		2. Prídavné mená (adjektíva) – vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov u podstatných mien (napr. cudzí, rýchle, krásny, Jozefov, mamin).
		3. Zámená (pronominá) – zastupujú podstatné alebo prídavné mená či na ne odkazujú (napr. my, oni, niekto, nič, žiadny, jeho, ten).
		4. Číslovky (numeráliá) – označujú počet alebo poradie, príp. iné číselné významy (napr. dva, niekoľko, päťnásobný, pätero, desiaty).
	Časujú sa	5. Slovesá (verbá)  – vyjadrujú dej: činnosti (hrať, volať, kričať), stav (ležať, stáť), zmenu stavu (očervenieť, zostarnúť).
Slová neohybné  (neskloňujú sa ani sa nečasujú)		6. Príslovky (adverbiá) – pomenúvajú okolnosti dejov – miesto (tam), čas (navečer), spôsob (rýchlo), mieru (veľmi), príčinu (preto) alebo určujú vlastnosti, ktoré vyjadruje prídavné meno (výrazne modrý, veľmi malý).
		7. Predložky (prepozície) – vyjadrujú bližšie okolnosti, ale len v spojení s pádom – miesto (šla do kina), čas (prídem k večeru), spôsobu (výzvu prijal s úsmevom), miery (vyrástla do krásy), príčiny (bol zodpovedný za účasť ostatných).
		8. Spojky (konjunkcie) – spájajú slová alebo vety (napr. a, i, ale, alebo, keď).
		9. Častice (partikuly) – uvádzajú vety (kiežby, nech), zdôrazňujú slová vo vete (dokonca, ba, fakt) alebo upresňujú postoj rozprávača (Nech už prestane pršať. Len sa neboj.).
		10. Citoslovcia (interjekcie) – vyjadrujú city, nálady a napodobňujú zvuky (napr. vrrr, ach, hmmm, cink).