Laco Novomeský
O autorovi
Laco Novomeský bol slovenský komunistický politik, ľavicový intelektuál. Bol členom redakcie časopisu DAV, kde pôsobil od jeho počiatkov a je uvádzaný ako spoluzakladateľ spolku DAV, ktorý je prvou skupinou slovenských ľavicovo orientovaných vzdelancov v Prahe. Novomeský s týmito pražskými intelektuálmi začal spolupracovať prostredníctvom vtedajšieho redaktora komunistickej tlače Klementa Gottwalda v roku 1924.
Od roku 1929 pracoval v redakcii Rudého práva, zároveň prispieval do ďalších českých a slovenských komunisticky orientovaných periodík. Počas občianskej vojny v Španielsku urobil reportáž z Valencie, Barcelony a Madridu.
V roku 1939 sa presťahoval na Slovensko, kde pokračoval napriek zákazu v komunistickej činnosti. Bol jedným z popredným organizátorov SNP. Na zjazde KSS v roku 1950 obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a 6. februára 1951 bol spolu s Husákom zatknutý. V roku 1954 bol odsúdený na 10 rokov väzenia v inscenovanom procese. V tomto čase nemohol publikovať. Vo väzení vraj napísal 4000 básni na tabakové papieriky, ale väčšinu z nich vyfajčil.
V tvorbe sa od začiatku stotožnil s proletárskou literatúrou. Svojim dielom ovplyvnil medzivojnový a povojnový vývin poézie na Slovensku.
Diela
Poézia
- Nedeľa (1927)
- Romboid (1932)
- Svätý za dedinou (1939)
- Otvorené okná (1935)
- Pašovanou ceruzkou (1949)
- Vila Tereza (1963)
Ostatné
- Výchova socialistického pokolenia (1949)
- Marx a slovenský národ (1933)
Citáty
„Nerozumeli ste azda doslovne storočnej slovenčine Štúrovej? Táto najjasnejšia hlava, hovorí v podstate toto: Najlepšie sa zdiera a vykorisťuje ľud nevedomý a zaostalý…“
„Dobré je niekedy navštíviť minulosť, čo tvár má mŕtvu a nemú, a pri tej mŕtvote riecť si: i to bola, to bola krása.“
„Úzkosti ničivé! To nič v nich strašlivé je, to nič je strašlivé: nič v ničom stratené, ten plameň spaľujúci, ktorý nezahreje, ten plameň mrazivý, tie chladné plamene.“
