Hlavná stránka Literárni autori Ladislav Mňačko

Ladislav Mňačko

Národnosť: slovenská

Povolanie: prozaik, básnik, dramatik, publicista

O autorovi

Vyrastal v Martine v chudobnej robotníckej štvrti na Marxovej ulici, v ľavicovo orientovanom prostredí, ktoré formovalo jeho zmysel pre spravodlivosť a sociálne cítenie. Aktívne sa zúčastnil 2. svetovej vojny v radoch partizánov. V roku 1945 sa stal členom komunistickej strany. Časom však stratil nadšenie pre komunizmus a priradil sa k jeho nekompromisným odporcom, za čo bol perzekvovaný.

Na jeseň 1967 emigroval so svojou židovskou manželkou do Izraela. Orgány ČSR ho zbavili štátneho občianstva, zobrali mu titul zaslúžilého umelca a vylúčili z KSČ. Napriek tomu sa rozhodol vrátiť v marci 1968. Druhá, podstatne dlhšia emigrácia do Rakúska, nasledovala po invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Tu zotrval až do roku 1989. Jeho diela boli skartované a jeho meno vymazané z učebníc literatúry.

Mňačko vystupoval proti rozdeleniu Československa. Sklamaný sa presťahoval v roku 1993 do Prahy, krátko nato nečakane zomrel.

Spočiatku sa venoval básnickej a dramatickej tvorbe, no úspech dosiahol až s autobiografickým románom Smrť sa volá Engelchen. V diele Oneskorené reportáže opísal zákulisie politických procesov 50. rokov.

Písaniu sa venoval aj v exile a svoje diela publikoval aj v nemčine.

Diela

Próza

Smrť sa volá Engelchen (1959) - román
Nočný rozhovor (1966) - román
Ako chutí moc (1968) - román

Ostatné

Oneskorené reportáže (1963) - politická reportáž
Maják (1972) - scenár
Niekto ma chce zabiť (1973) - scenár

Citáty

„Moc nie je ani dobrá, ani zlá. Veľmi sa môže stať dobrom, veľmi sa môže stať zlom, záleží na tom, kto ju používa, ako s ňou dokáže zaobchádzať.“

„Štátnik má umierať na infarkt, to je najdôstojnejší obchod. Puklo mu srdce pod ťarchou povinností.“