V pravopisných príručkách môžeme nájsť len jednu podobu slova, a to veľvyslanec s „y“. Pri písaní si môžeme pomôcť významom slova. Podstatné meno veľvyslanec označuje diplomatického zástupcu, ktorý je vysielaný do rôznych krajín za účelom jednania, vyjednávania apod.
V prípade tejto dvojice je pravopis úplne jasný. Môžeme napísať jedine vidieť s „i“. Nie je žiadny dôvod, aby sme v tomto výraze písali „y“, nejde totiž ani o slovo vybrané, ani príbuzné.
Z tejto dvojice je správna len jedna podoba slova, a to visačka s „i“. Toto slovo môže spôsobovať problémy len v prípade, že nepoznáme jeho význam. Podstatné meno visačka pomenúva visací štítok (s cenou na oblečení v obchode, s adresou na kufri pri cestovaní apod.)
Pri písaní tohto slova sa nesmieme nechať zmiasť, slovenský pravopis uznáva ako spisovnú len podobu vitrína. Pri zdôvodnení pravopisu nám môžu pomôcť hneď dve skutočnosti. V prvom rade nejde o slovo vybrané ani príbuzné, nie je teda dôvod písať „y“.
Hoci sa tento prípad na prvý pohľad zdá jednoznačný a neproblematický, verte, že sa môžete pomerne často stretnúť aj s chybným variantom. Pri posudzovaní pravopisného hľadiska u tejto dvojice nás bude zaujímať hlavne to, ako dané slovo vzniklo, zabrúsime teda do oblasti slovotvorby.
Tieto výrazy patria opäť k skupine slov, kde písanie nemusí byť celkom jednoznačné a nie je pre nás ľahké prikloniť sa k jednému z variantov.
Pravopis tohto slova sa dá vysvetliť hneď niekoľkými spôsobmi, avšak všetky vysvetlenia nás nútia napísať len „y“.
Pravopisne správny je len variant je výkonný. Pri písaní si môžeme pomôcť jednoduchou pomôckou.
Písanie týchto slov nám môže spôsobovať ťažkosti, pokiaľ neporozumieme ich významom. V slovenskom jazyku sa môžeme stretnúť s obomi variantmi slova, dá sa napísať vztyk aj styk.
Slovenský pravopis uznáva len podobu zvesela (písané dohromady). Ide o spojenie dvoch slovných druhov do jednej príslovky, ktorých je slovenčina plná, napr. navečer, dokonca, popravde apod.
