Časté chyby v slovenčine

Ak chceme dodržiavať zásady slovenského pravopisu, je nutné napísať slovo takto: antipatia.

Pri výuke slovenského jazyka pomerne častý výraz, ktorý označuje slovo opačného významu (tzv. opozitum). Pre príklad: malý x veľký, krátky x dlhý, pravda x klamstvo atď.

Ani jedna z možností nie je nesprávna. V spisovnej slovenčine môžeme použiť obidva varianty. Dočítajte až do konca a zistíte, kedy sa ktorá forma používa.

Máme tu dilemu: bez vedomia alebo bezvedomia? Viete, čo je pravopisne správne? Ukážeme vám, pre aké slovo sa rozhodnúť, aby ste dodržali pravidlá slovenského pravopisu a vo vetách nerobili zbytočné chyby.

U tohto podstatného mena príliš často chyby nerobíme, ale aj tak niektorých z nás môže zaskočiť.

S týmto prídavným menom sa v súčasnosti stretávame snáď na každom kroku. Prídavné meno spontánny sa používa vo význame: bez vonkajších popudov, samovoľný, živelný, nevedomý apod.

Slovo puzzle pochádza z angličtiny a preložiť by sa dalo ako hádanka, zmätenie.

Začať je slovo, ktoré samo o sebe nespôsobuje problémy. Začať prácu, začať bežať, začať hovoriť, začať plakať = uskutočniť začiatok. Problém nastáva, keď sa slovo začať používa tam, kde má byť začať sa - mať začiatok.

Pôvod slova ubikácia nie je celkom zrejmý, buď sa k nám toto cudzie slovo dostalo z talianskeho „ubicazione“, čo v preklade znamená poloha, alebo zo slova „ubicare“, to znamená umiestniť.

Pri písaní tohoto slovesa môže dôjsť k dvom chybám. Tá prvá je písanie i/y po predpone v-.