Rúško × rúška
Toto slovo slovník definuje ako sterilnú tkaninu na ochranu pred infekciou, prachom a podobne. Nie zriedkavo sa v dnešnej dobe v niektorých krajinách používa aj proti smogu.
Toto slovo slovník definuje ako sterilnú tkaninu na ochranu pred infekciou, prachom a podobne. Nie zriedkavo sa v dnešnej dobe v niektorých krajinách používa aj proti smogu.
Všetci vieme, čo je zámok. Hrad, kaštieľ, kráľovské obydlie, skrátka taká trochu lepšia adresa. O takomto zámku však dnes písať nechceme. Ide o zámok, ktorého druhým a správnym tvarom je zámka!
Jednou z častých chýb v slovenčine je nesprávne priradenie predložky k slovesu. Dnes sa pozrieme na jeden taký prípad.
Jedným z najrozšírenejších spôsobov komunikácie je chat či čet. Podľa slovníka je to internetová diskusia formou rýchleho odosielania obyčajných krátkych textových správ, na ktorej sa zúčastňujú viacerí aktéri.
Odporučiť alebo doporučiť? Len jedno z nich je v slovenčine správne.
Spisovná slovenčina pozná len variantu džús. Toto podstatné meno bolo prevzaté z anglického jazyka juice. Dnes má už svoju slovenskú podobu, je mužského neživotného rodu a môžeme ho aj sklo-ňovať.
V tomto prípade sú možné oba varianty, je však nutné rozlišovať ich význam a použiť ich v správnom kontexte.
V tomto prípade nie je možné poskytnúť jednoznačný návod na zdôvodnenie pravopisu. Ako najlepší variant sa tu javí porovnanie so slovami príbuznými. V niektorých je totiž pri výslovnosti počuť hláska „d“, ktorá v nami ponúkanej dvojici zaniká alebo nie je jednoznačná, a preto nás môže miasť.
Nasledujúce nami zmienené prídavné meno je opakom od slova hlboký. Plytké môže byť jazero, koryto, voda, ale aj tanier, miska...
Okrem doslovného významu sa výraz často používa aj v prenesenom zmysle, a to v skôr negatívnej súvislosti.
Pre spisovný český jazyk je prijateľná len podoba epika. Ide o slovo pochádzajúce z gréčtiny. Aj napriek tomu, že slovo sa udomácnilo a čiastočne sa prispôsobilo slovenskému systému skloňovania (epiky, epikou atď.), ponechalo si svoj pôvodný pravopis. Preto píšeme v slove mäkké „i“, ktoré nejde vysvetliť žiadnym zo slovenských pravidiel na písanie i/y. Je nutné si zapamätať, že ide o slovo cudzieho pôvodu.