Zveri × zvery
Slovo zver v mužskom rode sa používa už od 15. storočia a jeho blízke i vzdialené podoby nájdeme v mnohých jazykoch. Zver reprezentuje akéhokoľvek divého tvora, zviera.
Slovo zver v mužskom rode sa používa už od 15. storočia a jeho blízke i vzdialené podoby nájdeme v mnohých jazykoch. Zver reprezentuje akéhokoľvek divého tvora, zviera.
Na jednej strane chápeme, ako môže dôjsť k tomuto omylu: keď pred -zývať pripojíme predponu, tvrdé y je na mieste. Nazývať, pozývať, vyzývať, vzývať, prezývať... To všetko sú vybrané slová. Ale potom tu máme sloveso zívať, ktoré je významovo na kilometre vzdialené od vyššie uvedených, a píšeme v ňom mäkké i!
Tieto dve slovesá môžeme vysloviť skoro rovnako. Ale význam a písanie sú úplne iné!
Zdá sa, akoby vybrané slová po V mali zvláštnu záľubu mýliť nás svojou podobnosťou s inými slovami. Ďalšou takouto dvojicou sú vyť a viť. Znejú nám úplne rovnako, to áno. Ale kým vyť je vybraným slovom a píšeme v ňom ypsilon, viť ostáva s mäkkým i. Pozrime sa bližšie na význam oboch slov.
Obľúbený chyták slovenčinárok znie takto: Výr vletel do vzdušného víru. Oba ví/ýry potom krúžili spolu. Aké í/ý zvolíte?
Ak máte psíka, pravdepodobne je pre vás bežnou súčasťou každodenného života „venčenie“.
Hoci sa často inšpirujeme českým jazykom a vytvoríme tak slovo potiaže, nie je to z jazykovedného pohľadu správne. Toto slovo vznikne prebratím českého potíže a následnou „úpravou“ na slovenský tvar. Spisovná slovenčina v tomto význame používa slovo ťažkosti.
Keď sa niekto cíti sýto, nebude veriť hladnému. Uchádzači o zamestnanie musia prejsť cez „sito“ a na konci ich ostane len pár. Toľko k príkladom použitia týchto dvoch slov, pričom sme si pomohli jedným známym porekadlom a jedným zaužívaným slovným obratom.
Máme tu niekoľko slov, ktoré sa zdajú podobné, a to formou aj významom. Avšak len dve z nich sú správne – ktoré to sú?
Dokážete rozlíšiť, kedy píšeme sir a kedy syr? V tomto prípade ide o celkom zásadný rozdiel vo význame a dokonca aj vo výslovnosti.