PRAVIDLÁ – Pravopis písania čiarok
Čiarky sa používajú v jednoduchých i zložených vetách. Patria ku gramatickým javom, ktoré robia problémy nielen žiakom, ale mnohým Slovákom. Poďme si zrozumiteľne vysvetliť, kedy je ten správny čas napísať čiarku.
Kapitoly
Čiarka v jednoduchej vete
1. Pozdrav
Pri použití pozdravu ho potrebujeme oddeliť od zvyšku vety, neplní totiž významovú funkciu. Či už používame pozdrav pri tykaní alebo vykaní, v každom prípade za ním nasleduje čiarka a až potom zvyšok vety.
Príklady:
Ahoj, neruším?
Dobrý deň, ako sa máte?
Zdravím, máte, prosím, chvíľku času?
2. Oslovenie
Pri oslovení konkrétnej osoby alebo skupiny ľudí je potrebné vyčleniť toto oslovenie čiarkou. Ak je oslovenie uprostred vety, a nie na začiatku, čiarku píšeme z oboch strán.
Príklady:
Peter, počúvaš ma vôbec?
Vítame vás, milí rodičia, na dnešnom združení.
3. Citoslovcia (ak nenahrádzajú vo vete vetný člen)
Citoslovcia často pomáhajú vyjadriť naše emócie tam, kde ostatné slovné druhy nestačia. Ak používame citoslovcia, ktoré neplnia funkciu vetného člena, taktiež ich musíme oddeliť čiarkou.
Príklady:
Jéj, vonku je krásne! Fíha, máš nové šaty?
4. Viacnásobný vetný člen
Ak sa v skladbe vety vyskytne viacnásobný vetný člen, píšeme medzi tieto slová čiarku. Ide o členy, ktoré sú si rovnocenné z gramatického hľadiska, v našich prípadoch cestoviny-mäso, jednoduchšie – krajšie – skromnejšie – chudobnejšie.
Príklady:
Dnes na obed nechcem cestoviny, ale mäso.
Rozprával nám o jednoduchších, krajších, ale aj skromnejších, chudobnejších časoch.
Pozor však na výnimky: čiarka sa nepíše, ak sú členy spojené spojkou a, i, aj, alebo, či. Naopak, čiarka sa píše v kombináciách i-i, aj-aj, alebo-alebo, ani-ani, buď-alebo, či-alebo.
Príklady:
Dostal si jednotku alebo dvojku? Buď dostal jednotku, alebo dvojku.
Nedostal ani jednotku, ani dvojku.
5. Prístavok
Prístavok si môžeme predstaviť ako vsuvku, ktorá rozvíja iného člena vety – približuje jeho charkateristiku, ale neobsahuje sloveso. Takáto vsuvka sa nazýva prístavok a je ohraničená čiarkami.
Príklady:
Beckov, známa slovenská zrúcanina, každoročne pritiahne tisíce návštevníkov.
Michal, Mirkin nový priateľ, prišiel ako prvý.
6. Hodnotiace častice
Ide o časticu, ktorou hodnotíme obsah základnej vety (pravdaže, prekvapivo apod.), oddeľujeme ju opäť čiarkami.
Príklady:
Naši reprezentanti, prirodzene, opäť nesklamali. Voči tomu som mal, pravda, námietky.
7. Vytýčený vetný člen
Na začiatku vety stojí vytýčený vetný člen, za ním čiarka a ďalej zvyšok vety, v ktorom rozvinieme význam.
Príklady:
Samo, ten má vždy najlepšie nápady. Príroda, tam človek nájde pokoj a ticho.
ČIARKA V SÚVETÍ
1. V podraďovacom súvetí je hlavná veta od vedľajšej vždy oddelená čiarkou.
Hlavná veta je tá, ktorou sa pýtame (prečo? čo? kde?), vedľajšia tá, ktorou odpovedáme. Medzi týmito dvomi vetami je vždy čiarka.
Príklady:
Nemohla som jesť, lebo ma bolí zub.
Vieš, že pani Straková už neučí?
Stretnime sa tam, kde sme sa videli naposledy.
Nemôžeme vedieť, čo si myslia druhí.
Ukázala mu, čo nakúpila, a odložila veci do skrinky.
2. V priraďovacom súvetí sa čiarka píše, ak vety nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či
Priraďovacie súvetie sa skladá z dvoch rovnocenných viet. Každá z nich má aj osamote význam. Pri väčšine spojok použijeme čiarku, no nie v prípade a, i, aj, ani, alebo či.
Príklady:
Prišiel neskoro, no neospravedlnil sa.
Bol hladný, ale nemal peniaze.
Nehneváme sa, veď o nič nejde.
Rada sa o nás starala, ba aj navarila.
Mám rada červenú a Ján má rád modrú.
Pôjdete s nami alebo zostanete tu?
3. Čiarka sa musí písať v kombináciách aj-aj, i-i, ani-ani, alebo-alebo, buď-alebo, či-či
Pokiaľ v oboch vetách súvetia používame rovnakú spojku či väzbu buď-alebo, oddeľujeme vety čiarkou.
Príklady:
Včera sme aj doma upratali, aj sme rodinu navštívili.
Bol v tom alebo nevinne, alebo sa dobre pretvaroval.
Buď prídeš včas, alebo všetkým pokazíš výlet.
4. Čiarka sa musí písať pred spojeniami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom
Toto je pre mnohých mätúce. Pred spojkou „a“ čiarku podľa vyššie uvedených pravidiel nepíšeme, v spojení s týmito slovami však robíme výnimku.
Príklady:
Naložil si veľa, a predsa všetko zjedol.
Prišiel neskoro, a to som ho varovala.
Dostal veľa peňazí, a jednako neodchádzal šťastný.