Fenomén × fenomen × fénomén

V tomto prípade ide o slovo cudzieho pôvodu, preto sa pravidlá mierne upravujú. Toto podstatné meno mužského rodu sa do slovenského jazykového systému dostalo z gréčtiny (phainómenon), a je tu aj latinský výraz phaenomenon.

V týchto aj ďalších cudzojazyčných podobách sa v slove vyskytuje krátka samohláska „e“. Vplyvom jazykového vývoja a prispôsobenia sa českému jazyku, predovšetkým jeho výslovnosti, znie náš spisovný variant fenomén s dlhou samohláskou „é“ v poslednej slabike. Nie však v prvej.

Je to tak pre slovenský jazyk a naše zvyklosti prirodzenejšie. Dlhú samohlásku však vynecháme, ak tvoríme slovo príbuzné, napr. prídavné meno fenomenálny. Tu opäť s prihliadnutím na prirodzenejšiu výslovnosť.

Východiskový výraz je špecifický aj tým, že môže vystupovať ako podstatné meno rodu mužského životného, ale aj neživotného. V prípade mužského rodu neživotného a vzoru dub ide o označenie neobyčajného javu alebo úkazu.

Výraz fenomén je skloňovaný podľa vzoru chlap (životný rod) je synonymom pre človeka, ktorý vyniká/vynikal v určitej oblasti, napr. bol fenoménom populárnej hudby.

Príklady:

Wolfgang Amadeus Mozart bol fenoménom obdobia klasicizmu.
Vedci sledujú dnešný fenomén sociálnych sietí v rukách dospievajúcich.
Jeho výkon na posledných pretekoch bol fenomenálny, prekonal sám seba.