Hanba × hamba

Toto podstatné meno označuje stav či pocit studu či niečoho zneucteného. V konkrétnych prípadoch môže výraz vystupovať tiež ako príslovka či citoslovce.

Pri vyslovení toho slovíčka zaznie nosové „n“, často ho však nachádzame napísané nesprávne, teda s „m“. Jediné správne písanie podľa pravidiel slovenského pravopisu je hanba.

Ako pomôcka pri zvažovaní správneho pravopisu nám môže poslúžiť slovo haniť (vyjadrovať pohŕdanie, opak slova chváliť), z ktorého výraz hanba vychádza, a ďalšie príbuzné tvary pohaniť, hanlivý. Slovo gana, z ktorého sa slovo hanba vyvinulo, používali už naši dávni predkovia v praslovančine.

Všetky tieto slová majú vo svojom základe tiež písmeno n, rovnako, ako naše problémové slovíčko hanba.

Příklad:

Mať strach nie je žiadna hanba.

Kto sa hanbí, má prázdne gamby.

Jozef nemá hanby, jednoducho tam nakráčal a pred všetkými na Ďura nakričal.