Inkognito × inkognyto

Pravopisne správna je len podoba inkognito.

Ide o výraz pochádzajúci z latinčiny; slovo cudzieho pôvodu, preto je zachovaný pôvodný pravopis a po písmene „n“ nasleduje „i“, neplatí tu zásada slovenského pravopisu o tvrdých spoluhláskach. Napriek mäkkému i teda vyslovujeme tvrdo – „inkognyto“.

Toto slovo môže byť používané buď ako podstatné meno – v prípade, že označuje stav, kedy niekto nevystupuje pod vlastným menom, alebo ako príslovka – znamenajúc tajne, pod cudzím menom.

Príklady:

Predseda vlády cestoval na Sicíliu inkognito, aby ho nikto z novinárov nespoznal.

Na maškarnom plese som bola inkognito.

Inkognito je veľmi populárna zábavná relácia na jednej zo slovenských televízií.