Konotácia × komotácia

Slovo je pojem z lingvistiky. Dostalo sa k nám z latinského cōnnōtāre, čo v preklade znamená spoluoznačovať. Všimnite si, že v pôvodnom latinskom slove je písané n, preto dnes píšeme konotácia, nie komotácia.

Čo to tá konotácia vlastne je?

Znamená to, že v procese označovania priraďujeme k objektu meno sprostredkované. V literatúre sa tak môžem stretnúť ako so subjektívnou, tak s psychologickou stránkou označovania.

Príkladom môže byť aj slovo „vôl“, ktoré samo o sebe znamená vykastrovaný býk, ale dnes má toto slovo negatívnu konotáciu a používa sa v neformálnej komunikácii ako nadávka, spolu s ďalšími zvieracími pomenovaniami (somár, sviňa).

Podstatné meno konotácia je rodu ženského, skloňujeme ho podľa vzoru ulica.

Príklady:

Veľa slov má na počiatku určitý význam a časom potom vzniknú ďalšie významy alebo konotácie.

Rozprávanie je rozdelené do troch častí a má nesporné náboženské konotácie.