Líra × lýra

Obe slovíčka sú napísané správne. Nie je to dvojtvar, ale dve rôzne podstatné mená, ktoré nemajú okrem veľmi podobnej výslovnosti nič spoločné. Každé z nich nesie iný význam, a podľa toho treba rozlišovať, či v nich použijeme „í“ alebo „ý“.

Líra bola menová jednotka v Taliansku predtým, než sa tam zaviedlo euro, taktiež v Turecku a ďalších krajinách. Zaujímavé je, že jazykovým východiskom je tu latinský výraz „libra“, ktorý sa v taliančine vyvinul na „livra“ a neskôr „lira“.

Náš druhý výraz, lýra, označuje starý hudobný strunový nástroj, pôvodne z jazykov Stredomoria. Z názvu tohto nástroja sa odvodilo pomenovanie literárneho druhu lyriky a prídavné meno lyrický. V antike toto slovo označovalo skladby prednášané v sprievode lýry, od 18. storočia a v súčasnosti už používame výraz lyrika bez súvislosti s hudbou – lyrická poézia vyjadruje subjektívne nálady a city.

Príklady:

Za suveníry rodičia vtedy zaplatili asi 3500 lír.
Bratislavská lýra bola významná skladateľská súťaž populárnej piesne.