Naivný × najivný

Pravopisne správna je len podoba naivný s „i“ v základe slova.

Ide o slovo cudzieho pôvodu, a preto je možné ho napísať takto, aj napriek tomu, že tento vzhľad pôsobí netradične a máme tendenciu písať navyše vložené „j“, ktoré v slove počujeme.

Pri pravopise sa ale riadime pôvodnými podobami slov, ktoré pochádzajú z cudzích jazykov; v angličtine poznáme výraz naive, v nemčine výraz podobný nai, v oboch týchto tvaroch píšeme v základe slova „i“ bez vloženého „j“.

Preto musíme tento pravopis rešpektovať aj v slovenskom jazyku. Naivný je prídavné meno, ktoré používame na pomenovanie niekoho, kto sa chová či zmýšľa detinsky, jednoducho, infantilne, prosto, hlúpo apod. Podobné pravidlá platia pre podstatné meno naivita.

Príklady:

Nebuď taká naivná.

Miriama si naivne myslela, že sa na ten test učiť nemusí.

Bola to naivná predstava.