Poctený × podstený

Spodobovanie tohto slova vo výslovnosti nás mätie a zvádza k napísaniu dvojice „ds“ – tak, ako je to v slove podstatný, predseda, nadstavba, predstaviť si apod.

Adjektívum poctený je však odvodené od podstatného mena pocta, pod ktorým rozumieme prejav uznania niekomu či niečomu. Príbuznými slovami sú tiež úcta a ctiť, v ktorých by sme „ds“ určite nenapísali.

Ak sa najbližšie budete cítiť poctení a budete to chcieť niekomu napísať, nezabudnite, že píše jednoducho „c“.

Príklady:

 Som poctený, že tu dnes môžem s vami stáť.

Dostalo sa mu najvyššej štátnej pocty.

Cítila sa veľmi poctená, že na jej oslavu jubilea sa zišla široká rodina a známi z celej republiky.