PRAVIDLÁ – Predložky

Predložky (latinsky prepozície) sú neohybný slovný druh a vyjadrujú podobne ako príslovky vzťah či okolnosti (miesto, čas, spôsob a ďalšie), ale svoj význam ukazujú až v spojení s podstatnými menami (na bicykli), zámenami ( s ňou), číslovkami (v troch) a menej často s prídavnými menami.

Čo sú predložky?

Predložky (latinsky prepozície) sú v poradí siedmym slovným druhom. Predložky sú často považované za okrajový slovný druh, ale rozhodne to tak nie je – predložky sú veľmi podstatné a bez nich by bolo naše presné vyjadrovanie zložité až nemožné. Predložky vyjadrujú, rovnako ako príslovky, bližšie okolnosti v spojení s menami (podstatnými menami, prídavnými menami a zámenami). Môžeme povedať, že predložky bližšie vyjadrujú vzťahy (predovšetkým) podstatného mena.

Napr. nad lesom, v lese, okolo lesa, vedľa lesa, o lese apod.

Predložky = neohybný slovný druh

Predložky patria medzi tzv. neohybné slovné druhy; to znamená, že nijako nemenia svoj tvar podľa okolitých slov či podľa pádov, majú stále rovnakú podobu. Predložky sú tiež označované ako nesamostatný slovný druh, teda samotné nenesú žiadny význam, nedávajú príliš zmysel. Nie sú ani súčasťou vetného rozboru, pretože samy nie sú vetným členom, ale pripájame ich k iným vetným členom – najčastejšie sú súčasťou príslovkového určenia (napr. do školy, v auguste), ďalej podľa predmetu, prívlastku či doplnku (napr. bez práce, s kamarátmi).

Predložky vlastné a nevlastné

Predložky môžeme rozdeliť na vlastné (tzv. primárne) a nevlastné (tzv. sekundárne). Základom tohto delenia je to, či sa daná predložka môže vyskytovať aj ako iný slovný druh či nie.

1. Predložky vlastné

Tieto predložky sa vyskytujú len ako predložky a nevystupujú ako iný slovný druh:

v, s, na, pod, pri, k, pred, do, nad apod.

2. Predložky nevlastné

Tieto predložky môžu vystupovať aj ako iný slovný druh. Môžu byť napríklad príslovkou alebo podstatným menom. Často sú odvodené z iných slov.

Okolo, okrem, kvôli, miesto, proti, skrz, vnútri, smerom k apod.

Pokiaľ ide o predložku, väčšinou za ňou nasleduje iný slovný druh (aby spojenie dávalo zmysel), za príslovkou žiadny iný slovný druh nasledovať nemusí.

Stál vedľa mňa (predložka) x Stál vedľa mňa (príslovka)
Nakresli to miesto mňa (predložka) x Sadni si na jeho miesto (podstatné meno)
Bolo to blízko domu (predložka) x Stojíš príliš blízko (príslovka)

Predložky a ich väzby

Predložky môžeme ďalej rozdeliť podľa toho, s koľkými pádmi sa spájajú (v koľkých pádoch vystupujú) či priamo s akými pádmi sa vyskytujú najčastejšie.

• Predložka, ktorá sa spája hneď s tromi pádmi, je napr. za (za potlesku – 2. pád, za peniaze – 4. pád, za školou – 7. pád)
• Predložky spájajúce sa s dvomi rôznymi pádmi sú napr. na, o, po, v (4. a 6. pád) alebo napr. nad, pod, pred, medzi (4. a 7. pád).
• Väčšina predložiek sa však spája len s jedným, to platí tiež pre predložky nevlastné, napr. bez, od, do, u (2. pád), k, kvôli, voči (3. pád), mimo, cez, pre (4. pád), pri (6. pád).