PRAVIDLÁ – Spodobovanie

V tomto prehľade si posvietime na spodobovanie spoluhlások. Je to jav, kedy vyslovujeme hlásku inak, než je napísaná. Rozlišujeme dva základné prípady spodobovania.

Spoluhlásku vyslovíme ako jej znelostný pár

Prehľad znelých a neznelých spoluhlások:

znelé spoluhlásky

b, d, ď, dz, dž, g, h, v, z

neznelé spoluhlásky

p, t, ť, c, č, k, ch, f, s

Spoluhlásky sú uvedené v takom poradí, aby prvá tvorila pár s prvou, druhá s druhou, tretia s treťou atď. Pár netvoria náhodou – skúste si párkrát za sebou vysloviť jednotlivé páry a uvidíte, že sa tvoria v ústach veľmi podobne, len je jazyk v trochu inej polohe apod.

Pri spodobovaní sa výslovnosť hlásky prispôsobí nasledujúcej hláske tak, aby boli obe znelé/neznelé. Vždy sa mení na svoj znelostný pár – napr. b budeme vyslovovať ako p, d ako t, ď ako ť, dz ako c…

Prehľad spodobovania jednotlivých spoluhlások v tabuľke:

Znelá spoluhláska	Neznelá spoluhláska	Príklad znelá pred neznelou/ neznelá pred znelou
B	P	slabšie [slapšie] lap ho [lab ho]
D	T	dedko [detko] modlitba [modlidba]
Ď	Ť	loďka [loťka] mať volá [maď volá]
DZ	C	vôdzka [vôcka] viac detí [viadz detí]
DŽ	Č	hádž silno [háč silno] hráč hokeja [hrádž hokeja]
G	K	gong slávy [gonk slávy] nikdy [nigdy]
H	CH	ľahký [ľachký] prach víri [prah víri]
V (na začiatku slova)	F	fčela [fčela] epitaf začal [epitav začal]
Z	S	rezký [reský] kresba [krezba]

Spodobovanie spoluhlásky V na U

V by sa podľa vyššie uvedeného princípu malo spodobovať podľa nasledujúcej neznelej spoluhlásky na „F“. To by sa však naň nesmela vzťahovať táto výnimka! Ako F ho vylovíme, len ak stojí na začiatku slova. Inak sa V vyslovuje pomerne často ako „U“. K spodobovaniu dochádza:

na konci výrazu pred prestávkou: páv [páu], Vranov nad Topľou [Vranou nad Topľou]
vo vnútri výrazu pred neznelou spoluhláskou: lávka [láuka], voňavka [voňauka]