Refrén × refrém

Veľmi často sa môžeme stretnúť s tým, že sa v tomto slove robí chyba, pravopis slova je však jednoznačný.

Pravidlá slovenského pravopisu a jazykové príručky uznávajú ako správnu len podobu refrén s „n“ na konci. Podstatné meno refrén pochádza z francúzskeho výrazu refrain; aj v tejto podobe vidíme na konci slova „n“, ktoré sa zachovalo aj pri prechode do slovenského jazyka.

Nie je teda žiadny dôvod písať na konci slova „m“, a aj napriek tomu, že sa s touto podobou môžeme stretnúť, nie je správna.

A čo je to ten refrén? Je to časť básne alebo piesne, ktorá sa pravidelne opakuje. Kto niekedy spieval v zbore alebo čo i len počúval popovú skladbu, určite sa s ním stretol. Rovnako sa môže vyskytnúť v básňach.

Príklady:

Refrén tej piesne mi znie celý deň v hlave a musím si ho spievať.
Skúsime to zahrať znovu, začneme od refrénu.