Rozbor umeleckých textov: Epifora

Epifora patrí spolu s anaforou a epanastrofou k pojmom, u ktorých je podstatou opakovanie výrazov. Podľa toho, kde sa tieto slová vo vete alebo verši opakujú, potom jednotlivé pojmy nazývame.

Čo je to epifora?

Epifora je pojem, ktorý sa v básňach neobjavuje oproti anafore príliš často. Ide o štylistický prostriedok a tiež rétorickú figúru, u ktorej je podstatou opakovania slov a slovných spojení na konci veršov alebo viet.

Ako si nemýliť epiforu s anaforou

Tieto dva pojmy sa môžu študentom niekedy mýliť, preto si môžeme utvoriť jednoduchú mnemotechnickú pomôcku, ktorá nám pomôže si tieto dva pojmy lepšie zapamätať.

Anafora má počiatočné písmeno „a“, toto písmeno je prvé v abecede, preto si pamätajme, že u anafory sa opakujú slová na začiatku výpovede – sú prvé, rovnako ako „áčko v abecede“. U epifory je to písmeno „e“, ktoré nasleduje až po písmene „a“.

Príklady:

Nech kto jak chce o nich húta,
na každom je krv prischnutá,
srdca môjho krv prischnutá…!

I. Krasko, Kritikovi

A pozdrav zelené i žlté vrchy,
i rieky biele, i čierne, každú rieku pozdrav oráč,
aj k cintorínom na druhej strane dňa prihovor sa, oráč…

J. Lenko – Deň s oráčom

Pre istotu ešte raz:
ANAFORA = Opakovanie tých istých výrazov na začiatku po sebe idúcich veršov alebo viet.
EPIFORA = Opakovanie tých istých výrazov na konci po sebe idúcich veršov alebo viet.
EPANASTROFA = Opakovanie výrazov z konca jednej vety na začiatku vety nasledujúcej.