Stigma × stygma

Pri zdôvodňovaní pravopisu tohto slova nám bude nápomocný jeho pôvod. Ide totiž o slovo cudzieho pôvodu, a preto tu neplatia bežné pravopisné pravidlá.

Nie je tu dôležité, že písmeno „t“ j bežne označované ako tvrdá spoluhláska, po ktorej spravidla nasleduje „y“, ani že pri vyslovení slova počujeme v základe „y“. Výslovnosť síce dodržiavame a vyslovujeme tvrdo [stygma], ale píšeme vždy jedine s „i“, teda stigma.

Základom je grécky výraz stigma, kde tiež vidíme „i“, a preto pravopis rešpektujeme. Podstatné meno stigma môže označovať viacero javov zároveň, používame ho na označenie napr.: stopy po ranách na tele Ježiša Krista či vypáleného znamenia na tele otroka alebo trestanca v starovekom Grécku, farebnej škvrny na krídle hmyzu, prieduchu do dýchacej sústavy článkonožcov atď. Vo všetkých týchto prípadoch však dodržiavame písanie „i“, rovnako ako v slovách príbuzných a odvodených, napr.: sloveso stigmatizovať apod.

Príklady:

Svoje materské znamienko považuj skôr za stigmu než prednosť.

Rany na tele Ježiša Krista sú označované ako stigmy.