Vlastnosť × vlasnosť

Hoci sa tento prípad na prvý pohľad zdá jednoznačný a neproblematický, verte, že sa môžete pomerne často stretnúť aj s chybným variantom. Pri posudzovaní pravopisného hľadiska u tejto dvojice nás bude zaujímať hlavne to, ako dané slovo vzniklo, zabrúsime teda do oblasti slovotvorby.

Vlastnosť je označenie pre typický povahový rys človeka (napr. tvrdohlavosť, prísnosť, skromnosť, úprimnosť apod.).

Vlastnosť môže označovať aj typický rys neživej veci alebo javu (rýchlosť, svietivosť, hustota, dĺžka apod.). Tu je vidieť, že nie všetko vlastnosti majú charakteristickú príponu – osť, ktorá bola podstatná pre našu dvojicu.

Toto slovo vzniklo procesom odvodzovania (tvorenia nových slov za pomoci predpôn, prípon a koncoviek). Základom pre vznik tohto slova (tzv. slovom základovým) je prídavné meno „vlastný“. K nemu je následne pripojená prípona, ktorá je typická pre tvorenie rysov povahy človeka, a to prípona -osť.

Dôjde k spojeniu základu slova: vlastn- („ý“ je v tomto prípade koncovka a bude odpojená) +osť. Po znalosti tohto je potom jednoznačné, že jediným správnym variantom, ako výraz napísať, je vlastnosť. V prípade nejakých nejasností si môžeme pomôcť slovami s podobným princípom vzniku.

Napr. prídavné meno hrdý – podstatné meno hrdosť (hrd/ý/+ osť), prídavné meno nesmelý – podstatné meno nesmelosť (nesmel/ý/ +osť), lenivý – lenivosť, rýchly – rýchlosť apod.

Príklady:

Akú vlastnosť máš najradšej na svojej manželke?
Vymenuj mi fyzikálne a chemické vlastnosti kovov.
Je to vlastnosť, ktorú mám na Lukášovi rád.