Vpredu × v predu

Tieto výrazy patria opäť k skupine slov, kde písanie nemusí byť celkom jednoznačné a nie je pre nás ľahké prikloniť sa k jednému z variantov.

Ide tu o spojenie predložky s iným slovným druhom do jedného slova (na základe toho, že sa výrazy vyskytovali opakovane vedľa seba a používali sa ako ustálené spojenie), napr. slová: potom, pritom, naisto, apod.

Aj tu sa slová vyskytovali opakovane vedľa seba, a preto došlo k ich spojeniu; spojeniu predložky „v“ a podstatného mena „predok“, prípadne prídavného mena „predný“ alebo predložky „pred“.

Preto výrazy teraz píšeme dohromady ako jedno slovo, teda vpredu. Pri tomto písaní potom ale ide o slovný druh prísloviek, ktorý používame vo význame v prednej časti, dopredu apod. Je tiež možné použiť podobu slova vpredu s rovnakým významom.

Iné je však slovo vpred – to používame v inom kontexte, napr.: dopredu, v smere pohybu apod. (napr. postúpiť o krok vpred).

Príklady:

V autobuse si radšej sadám niekde vpredu, aby mi nebolo zle.

Zapni si ešte tie gombíky vpredu, bude to vyzerať lepšie.